70. výročie pripojenia Kongregácie Dcér sv. Františka
Assiského k I. a II. rádu sv. Františka

Dňa 6. novembra 2010 sa uskutočnilo v Bratislave - Prievoze stretnutie sestier CFSF pri príležitosti 70. výročia pripojenia Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského k I. a II. františkánskemu rádu.
Historické pozadie, ako aj význam tohto pripojenia pre dnešok, to bola hlavná téma prednášky P. Tomáša Lesňáka OFMConv. Bratia minoriti so svojím kustódom P. Luciánom Boguckým OFMConv. svojou prítomnosťou na slávnosti vyjadrili duchovnú spolupatričnosť s našim rehoľným spoločenstvom.
Za všetky doterajšie duchovné dobrá, ktoré Kongregácia získala počas tohto obdobia, sme spoločne poďakovali sv. omšou v kaplnke Božského Srdca Ježišovho.



Prednáška P. Tomáša Lesňáka OFMConv.

Vážená Matka generálna predstavená, vážené sestry, vážený páter kustód a bratia, existujú v našom živote udalosti, ktoré sa nás dotýkajú mimoriadnym spôsobom, natoľko, že ich pripomienka sa stáva príležitosťou na spoločnú oslavu. K takýmto právom patrí aj dôvod tohto dnešného zhromaždenia. Chceme si určité udalosti pripomenúť, osláviť, ale dôležité pritom je, aby takáto slávnosť, angažujúc každého z nás, prerástla do reflexie a stala sa, nakoľko je to možné, impulzom pre obnovu nášho života. V tomto poslednom zmysle Vás mám za úlohu trochu potrápiť, preto prosím o chvíľu trpezlivosti a o Vašu pozornosť.

Dňa 1. apríla 1941 generálna predstavená vašej Kongregácie M. Mária Flóra píše list nášmu Otcovi Generálovi, s prosbou o odpustenie za omyl, ku ktorému došlo pred niekoľkými mesiacmi. Čo sa stalo? Dá sa predpokladať, že po otvorení obálky v novembri predošlého roku a prečítaní znenia agregačného dekrétu M. Flóra prežila ľahší šok. Nazdávala sa totiž, že Kongregácia milých Dcér sv. Františka Asiského bola formálne pripojená k minoritskému rádu. Zaskočená teda hneď napísala do Ríma a poslala späť aj dekrét, pretože ako uvádza: na takéto pripojenie nemá mandát svojej rady a ani sa to nesmie bez súhlasu Sv. Stolice. Otec Generál následne podrobnejšie vysvetlil čo znamená agregácia a dekrét poslal späť na ďalšiu cestu vojnovou Európou hore do Budapešti.
Čo teda znamená agregácia medzi inštitútmi zasväteného života? K čomu vlastne došlo pred tými 70 rokmi, že je to dôvod nášho dnešného stretnutia?
Hneď v úvode by som chcel podotknúť, že termín agregácia, alebo ako sa tiež zvykne hovoriť „afiliácia“, vyjadruje právny akt, ktorým jeden inštitút zasväteného života prijíma a uznáva iný za svoju morálnu súčasť. Na začiatku je však túžba zo strany pripájajúceho sa inštitútu mať účasť na dobrodeniach a milostiach nejakého tradičného rádu, ktorý opiera svoju spiritualitu na stáročnej tradícii, zakorenenej v bohatých skúsenostiach, a teší sa schválením a požehnaním Matky Cirkvi (právo agregovať majú doteraz len rehole patriace do prvého rádu sv. Františka, tretí františkánsky rád, dominikáni, augustiniáni, karmelitáni, serviti a benediktíni). Latinské slovo Agregatio prekladá najnovšie slovenské vydanie Kódexu slovom pričlenenie. Toto pričlenenie, a je o ňom reč v kán. 580 súčasného kódexu, má teda jednoznačne a výlučne duchovný charakter (na rozdiel od Fusiones et uniones institutorum – zlučovania a spájania inštitútov), to znamená, že pričlenený inštitút nie je nijak závislý či podriadený autorite pričleňujúceho inštitútu. Autonómia obidvoch inštitútov je podstatným prvkom aktu pričlenenia. Samozrejme, aby mohlo dôjsť k pričleneniu, je potrebné aby medzi obidvoma inštitútmi existovala afinita, čiže blízkosť duchovná aj v spôsobe žitia svojho zasvätenia.
Ak sa pozrieme na dejiny minoritského rádu, na jeho dlhú, intenzívnu a pestrú spiritualitu, nemôžeme nevidieť bohatstvo myšlienok a skúseností, preniknutých opravdivou nábožnosťou čerpajúcou nielen z doktríny odovzdávanej v Cirkvi, ale predovšetkým z vnúknutej múdrosti Založiteľa. Kongregácia Dcér sv. Františka bola založená v roku 1894. Po štyridsiatich rokoch svojej existencie, v roku 1935 dostala dočasné schválenie Apoštolskej Stolice. Už z dôvodu spomínanej blízkosti, z potreby oprieť sa o časom overenú duchovnosť, ktorá splodila svätcov, ako aj z túžby po ďalšom rozvoji sa preto generálna predstavená M. Mária Flóra Kuczera 18. júna 1940 obrátila s prosbou o pričlenenie na nášho generálneho ministra P. Bedu Hessa.
Agregačný dekrét je predovšetkým potvrdením duchovného vzťahu. Spolu s ním tiež udeľuje možnosť získavania odpustkov v kostoloch a kaplnkách Kongregácie, tak ako je to vlastné kostolom Prvého a Druhého rádu sv. Františka.
V dejinách v Cirkvi dochádzalo a dochádza k mnohým agregáciám. K samotnému rádu minoritov je okrem Dcér sv. Františka pričlenených ešte 38 iných Kongregácii v celom svete. Samotná udalosť pričlenenia je pre pričlenenú Kongregáciu dobrým impulzom k istejšiemu kráčaniu po ceste evanjeliovho zasvätenia.
V našom ráde existuje úrad tzv. Generálneho delegáta pre Druhý rád a pre pričlenené inštitúty, ktorý aktuálne zastáva talian P. Edoardo Brentari. P. Edoardo vie o tejto dnešnej slávnosti a ja rád odovzdávam sestrám aj z tohto miesta jeho srdečné pozdravy.

Milé sestry, názov vášho inštitútu je veľmi jasný, hovorí sám za seba. Pripomína, že jeho založenie M. Annou Margarétou Brunnerovou sa udialo vo svetle osoby Sv. Františka, toho Assiského Chudáčika, ktorého tradícia nazýva Druhým Kristom. On si vzal za ženu pani Chudobu, pretože – ako to povedal básnik básnikov Dante Alighieri – od kedy Kristus zomrel, sa s ňou nikto na zemi nechcel zasnúbiť. František obnovil Cirkev svojej doby, s láskou a úctou k nej, nehľadiac na jej slabosti. Prešiel týmto životom ako posol pokoja a dobra, pozývajúc ľudí k obnove vzťahov, k bratstvu. Katolícky a apoštolský muž, človek modlitby, milovník všetkého čo žije, a čo je predurčené svojim bytím chváliť Stvoriteľa. Založil tri rády, rehoľnú rodinu do ktorej plným právom patríte aj vy, majúc účasť na jej poklade milostí, privilégií a všetkých dobrodení.
Existuje dnes viac ako 300 inštitútov zasväteného života, ktoré sa inšpirujú sv. Františkom a jeho regulou. Váš inštitút patrí do Tretieho rádu sv. Františka, ale je pričlenený k Menším bratom konventuálom. A hoci nás spája duchovné puto pričlenenia, ste našimi spolusestrami od Vášho založenia.

Myslím, že je na mieste sa pýtať: čo to znamená dnes patriť do rodiny nasledovníkov sv. Františka, čo to znamená byť bratom a sestrou sv. Františka dnes? Namiesto môjho mudrovania, by som odcitoval časť z januárového príhovoru pápeža Benedikta. Je to krátky úryvok z jeho stredajšej audiencie, kde Pápež povedal o sv. Františkovi toto: „Volali ho aj „Ježišov brat“. Toto bolo vlastne aj jeho ideálom: byť ako Ježiš: kontemplovať Krista evanjelií, intenzívne ho milovať a napodobňovať jeho čnosti... A naozaj, drahí priatelia, svätci sú najlepšími tlmočníkmi Biblie. Stelesňujúc vo svojom živote Božie slovo, robia ho príťažlivejším, než kedykoľvek predtým, takže k nám skutočne hovorí. Svedectvo sv. Františka, ktorý miloval chudobu nasledovania Krista s úplnou odovzdanosťou a slobodou, je aj dnes pre nás pozvaním rozvíjať vnútornú chudobu, aby sme rástli v dôvere v Boha, vedúc striedmy životný štýl – s určitým odstupom od materiálnych vecí.
Pri Františkovi – pokračuje pápež – sa láska ku Kristovi prejavila zvláštnym spôsobom v adorácii Najsvätejšej Sviatosti - Eucharistie. Vo františkánskych prameňoch nachádzame dojemné vyjadrenia – ako napríklad toto: „Celé ľudstvo má bázeň, celý vesmír sa trasie a nebo jasá, keď na oltári, v ruke kňaza, je Kristus, Syn živého Boha. O, obdivuhodná milosť! Aká to pokorná vznešenosť, že Pán vesmíru, Boh a Boží Syn sa tak ponižuje, že sa pre našu spásu ukrýva do jednoduchej formy chleba“.
Z lásky ku Kristovi – hovorí ďalej Sv. Otec – sa rodí láska k osobám, a aj ku všetkým Božím stvoreniam. Tu je ďalší charakteristický prvok Františkovej spirituality: zmysel pre univerzálne bratstvo a lásku k stvoreniu... František bol veľkým svätcom a radostným mužom. Jeho jednoduchosť, jeho pokora, jeho viera, jeho láska ku Kristovi, jeho dobrota voči každému mužovi i žene, ho urobili radostným v každej situácii. Vskutku, medzi svätosťou a radosťou existuje veľmi úzky a nerozlučiteľný vzťah“.

Myslím si, že po týchto slovách zostáva už len jedná otázka: Čo robiť, aby sa táto svätosť a radosť stali aj naším údelom?
Samozrejme najdôležitejšiu pomoc v tejto veci nám prinášajú naše reguly a konštitúcie. Ale pripomenul by som na tomto mieste odporúčania pápeža Pavla VI., ktoré sa mi zdajú praktickou syntézou. Kráčajúci za príkladom sv. Františka „majú sa venovať predovšetkým častému čítaniu evanjelia a majú prechádzať od evanjelia k životu a zo života k evanjeliu“. A ďalej: „Keďže sa Ježiš opravdivo klaňal Otcovi, nech sa modlitba a rozjímanie stanú dušou celého ich života a konania“. Toto z nás robí misionárov, ktorí hlásajú posolstvo o Božom Kráľovstve, podľa poslania, ktoré Pán dal sv. Františkovi: choď a obnov môj dom.
Do tejto služby, ktorú František konal pre Pána, bola neskôr pričlenená Klára, ako naňho naštepená rastlinka. Vám drahé sestry, po sedemdesiatich rokoch od toho Vášho naštepenia, patrí prianie, aby táto slávnosť obnovila vo vás radosť z vášho zasvätenia a posilnila pocit jednoty a opory. Veľa Božieho požehnania a všetko najlepšie!
                                                                                                                                                                                                                                          P. Tomáš Lesňák OFMConv.