Služba chorým

služba chorým „Naším apoštolátom v Cirkvi je služba blížnym z lásky ku Kristovi.“ (Konštitúcie, 10) Nezištnou službou v poníženej láske slúžime trpiacemu Kristovi v chorých, chudobných a opustených, pamätajúc na jeho slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40)

Hlavnou charizmou, cez ktorú rozvíjame svoju lásku, je ošetrovanie chorých. Pri službe milosrdného samaritána nás vedie a dodáva nám silu viera, ktorou vidíme v chorých samého Krista, a láska, s ktorou pre Boha a na jeho oslavu konáme aj najťažšie služby (porov. Direktórium, 10.5.1). V zjednotení s Kristom, ktorý neprišiel preto, aby sa mu slúžilo, ale aby sám slúžil (porov. Mt 20,28), otvárame cestu pokornej Božej láske, aby sa zjavovala aj cez naše konkrétne ľudské úkony lásky.

Usilujeme sa nielen o telesnú, ale aj o duchovnú úľavu tých, ktorých nám Boh v tejto službe zveruje. Týmto apoštolátom sa ponúkame Bohu ako nástroj, cez ktorý jeho evanjelium môže darovať pokoj a odvahu aj vtedy, keď je pre človeka najťažšie odpovedať Bohu „Áno“. Pri stretávaní sa s tajomstvom utrpenia, choroby a smrti stojíme v službách jeho evanjelia, aby vnášalo svetlo aj do najtmavších chvíľ ľudského života a smrti. Čerpajúc silu od Krista, ktorý premohol smrť, pomáhame chorým preklenúť najťažšie okamihy života a otvoriť sa nádeji na večný život.

S vďačnosťou za dar tejto charizmy, ktorá nám bola zverená cez našu zakladateľku matku Annu Brunnerovú, usilujeme sa i v tejto službe chorým žiť neustále v Božej prítomnosti, čím i našu prácu premieňame na modlitbu (porov. Direktórium, 10.5.1, 31.3).
Aj v dňoch našej vlastnej choroby a staroby má náš život osobitnú cenu pre apoštolát v Cirkvi. Na vlastnom tele dopĺňame to, čo chýba Kristovmu umučeniu k dobru jeho Tela, t. j. Cirkvi (porov. Kol 1, 24).