Znak tau

Znak tau je univerzálnym biblickým a kresťanským symbolom duchovného smerovania. V súčasnosti vyjadruje aj príklon k františkánskej spiritualite a k jej voľbe.
Z františkánskych prameňov vieme, že sv. František si zvláštnym spôsobom ctil a používal znak tau. Týmto znakom podpisoval každý vlastnoručne písaný list. „Mohli by sme povedať, že sa zaviazal – ako hovorí prorok – písať znak tau na čelo tých, ktorí nariekajú a plačú, úprimne sa obrátiac ku Kristovi.“ (sv. Bonaventúra, Legenda maior II, 9)
„Veľmi drahé, nad všetky písmená drahšie, im (Františkovi a jeho spoločníkom) bolo písmeno tau; týmto písmenom blažený otec označoval svoje listy; ním všade pomaľovával steny ciel. “
Je to znamenie voľby Boha a príslušnosti k nemu.
V počiatočnej františkánskej tradícii znak tau je symbolom (znamením) chudoby vo vernom nasledovaní Krista (Znak Tau – Balazs, str. 44).
Františkánska tradícia tak obohacuje symboliku znaku tau ako znamenie spojenia chudoby a kríža. Tau je výrazom obrátenia, chudoby, kajúcnosti, pokory, milosrdnej služby, solidarity, spásy skrze Kristov kríž, čiže všetko, čo charakterizuje aj františkánsku duchovnosť.
Sv. Františka inšpiroval biblický text: „... zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie. A Pán mu povedal: ‘Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú.‘“ (Ez 9).
Znak tau, ktorý je v starej hebrejskej abecede posledným písmenom, má tvar malého kríža a naznačuje naplnenie, sa znovu objavuje v Zjavení sv. Jána (Zjv 7,2).
Tento prorocký znak sa stal skutočnosťou: je to Kristov kríž, ktorým sú označení tí, ktorí sa obrátili k Bohu. František bol ten „muž oblečený do plátna, ktorý mal pisárske náčinie za pásom“, ktorého Boh poslal, aby označil znakom tau čelá tých, ktorí sú ochotní konať pokánie. Vtlačil ho na čelo tých, ktorí vedeli plakať kvôli zlu srdca a kvôli Cirkvi.